Šmoulové

Informace

Vtip dňa

RSS nouvelles

Odpočítavaní

RSS

RSS

Historie

28.10.1928 Vznik ČSR

Od vzniku Československej republiky prešlo dejinami Slovenska niekoľko režimov. Každý z nich pritom hľadal vlastnú cestičku ako s pamätným dátumom 28. október naložiť.
Až do roku 1938, kedy svetové veľmoci začali trhať mladý štát na niekoľko kusov, si tento deň slobodne a slávnostne pripomínali nielen politické špičky, ale aj radoví občania. S príchodom fašistov na naše územie sa všetko zmenilo.

Aj keď si ľudia na území Slovenského štátu aj naďalej pripomínali vznik Československa, bolo to už len pri prísne utajovaných stretnutiach, ktoré profašistický režim vopred neschválil.

A tým sa samozrejme menila aj forma osláv. "Boli to porozhadzované letáky a podobne. V prípade, že ich autorov našli, už ich aj zatvárali," povedala pre Aktuálne.sk Katarína Zavacká z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied.

Na čiernej listine, miesto v učebniciach

Roky, či skôr mesiace slobody, ktoré si Československo užívalo po skončení Druhej svetovej vojny, pominuli veľmi rýchlo. Ako rýchlo sa zabúdalo na slobodu, mimo stránok učebníc prešli aj zakladatelia Československej republiky. Mená ako Štefánik, Masaryk a Beneš nepatrili do "nového" komunistického dejepisu, ale skôr na čiernu listinu.

"Ešte po roku 1948 sa to oslavovalo, ale rýchlo to prešlo do neoslavovania. Neskôr to dostávalo už iný charakter," pripomína Zavacká.

A inak to nebolo ani v čase, keď sa aj našim územím prehnala Pražská jar. Tá prešla rovnako rýchlo ako snaha pripomínať si tento historický dátum. Nemalou časťou sa o to pričinil aj budúci prezident Gustáv Husák.

Budúca hlavu štátu socialistickej republiky totiž už od skončenia vojny mala úplne iné úmysly, než realizáciu myšlienok "otcov zakladateľov". Husák mal totiž podľa Zavackej záujem pripojiť Slovensko k Sovietskemu zväzu.

Navyše, podľa nej bolo úplne jedno na akom princípe v tom čase Československo fungovalo, pretože komunisti presadzovali vlastný model štátu. Ten sa odvíjal len do toho, čo sa im hodilo do celkového obrazu budovania beztriednej spoločnosti.

Slováci získali viac ako Česi

Napriek všetkému, čo Slovákov počas spoločného štátu s Čechmi postretlo, Zavacká sa nazdáva, že z medzinárodného hľadiska bola 1. republika malým zázrakom. "To, čo získali Slováci bolo omnoho viac, než získali Česi," dodala pre Aktuálne.sk.

Aj preto historičku mrzí súčasný vzťah politických špičiek k tomuto dňu. "Čo sa týka Slovenska, je vznik Československa nedocenenou otázkou. A navyše nevedomosť okolo tohto, je veľmi ľahko zneužiteľná," upozornila Zavacká.

Pokým 28. október si naši západní susedia pripomínajú stále ako štátny sviatok, na Slovensku je tento dátum v kalendári skrytý pod pomenovaním pamätný deň.

"Naše politické reprezentácie sa podieľajú na vytesňovaní celkového politického a kultúrneho dedičstva medzivojnového Československa, hoci práve trvalé zohľadňovanie kontinuity s ním je v najvyššom štátnom záujme," tvrdí Zavacká na svojom blogu.

Pohľad z Česka

Český historik Vratislav Doubek pre Aktuálne.sk povedal, že vzťah moci k tomuto dňu sa začal meniť už niekoľko rokov po jeho schválení ko štátneho sviatku. Prijímanie štátneho sviatku bolo podľa neho poplatné vnútornému aj vonkajšiemu politickému vývoju.

Štefánik

Pri zrode Československa zastupoval Slovákov aj M.R. Štefánik.

"K jubilejnej oslave v roku 1928 sa viazala pozornosť rôznorodej kritiky systému: z radov nemeckej menšiny, fašistických a ultraľavicových odnoží českej politiky aj kryptoseparatistických pokusov slovenskej politiky, ktoré sa snažili splynúť s legitímnymi autonomistickými požiadavkami. Zároveň treba dodať, že dobová mentalita veľkej časti spoločnosti naďalej podliehala optimistickej budovateľskej vlne," vysvetlil Doubek.

Historické udalosti, ktoré zasiahli aj naše územie v roku 1938 boli potom už len "trpkou pripomienkou osláv štátnosti v čase obmedzenej suverenity, straty časti územia a následne konečne presadenej autonómie Slovenska a Podkarpatskej Rusi".

"Aj naďalej však bolo prihlásenie sa k tomuto sviatku vnímané, ako prihlásenie sa k tradícii a hodnotám medzivojnového Československa. Vo svojej podstate tak išlo o zaujatie opozičného stanoviska k realite vtedajšej doby, teda k protektorátnej moci, či k moci Slovenského štátu. Oslavy 28. októbra 1939, respektíve ich následné ohlasy, sa však stali posledným hromadným prejavom nespokojnosti v Čechách až do roku 1945,"pripomenul Doubek pre Aktuálne.sk.

Za nový 28. október

Budúcnosť tohto sviatku po roku 1945 už naznačil rozhlasový prejav Klementa Gottwalda z roku 1942 s príznačným názvom "Za nový 28. október. "Išlo o výzvu k novému pojatiu historického výkladu, v ktorom bol československý 28. október 1918 podriadený bezprostrednému vplyvu a ideovej inšpirácii boľševického prevratu v roku 1917 v Rusku," hovorí Doubek.

V roku 1945 boli potom k tomuto dátumu vyhlásené znárodňovacie dekréty prezidenta republiky a o rok neskôr bol 28. októbra vyhlásený prvý dvojročný hospodársky plán. Zavŕšením týchto snáh bol 28. október 1948. V tento deň bola vyhlásená prvá päťročnica.

"V roku 1951 bol prijatý nový zákon o štátnom sviatku, o dňoch pracovného pokoja a významných dňoch. V duchu jeho znenia si Československo naďalej pripomínalo už len jeden štátny sviatok - Deň oslobodenia sovietskou armádou 9. mája. Dvadsiaty ôsmy október sa ako Deň znárodnenia stal dňom pracovného pokoja," pokračuje Doubek.

Úkrok stranou

Uvoľnenie, ktoré prišlo so snahou o akúsi reformu v pamätnom roku 1968, netrvalo síce dlho, ale aj tu prinieslo isté zmeny. Prvýkrát od nástupu vlády komunistickej moci sa bolo podľa českého historika badať zreteľný útlm hodnotenia úlohy boľševického prevratu v Rusku.

"Aj prezident Svoboda vo svojom slávnostnom prejave k vzniku Československa hovoril predovšetkým o inšpiráciách "revolučnými prúdmi vtedajšej doby"," spomína Doubek.

"Naopak, jednoznačne určujúcou témou, ktorej bola podriadená aj najnovšia interpretácia októbrových osláv, bol prejednávaný zákon o česko-slovenskej federácií. Samotné štátne jubileum bolo privítané pod heslom päťdesiatročného úsilia za zrovnoprávnenie Čechov a Slovákov," dodáva.

V ďalšom období po roku 1968 sa tento úkrok stranou pochopiteľne vracal do pôvodnej línie. Ako hlavné motívy tohto dňa, boli zvýraznené oslavy znárodnenia a federácie. Samostatnosť republiky bola vraj historicky vydobytá vďaka inšpirácii a vplyvu Víťaznej októbrovej revolúcie.

Odlišné vnímanie

Po roku 1992 neprišlo len k rozdeleniu Československa, ale aj k zmenenej optike nazerania na tento sviatok. Podľa Vratislava Doubeka, je to aj tým, že každá generácia zdieľa určitú historickú tradíciu na základe zlomových udalostí.

"Ak slovenská spoločnosť tieto korene vidí v iných udalostiach a tradíciách, chápem to ako úplne legitímny prístup, ktorý svedčí o slabosti vkladu a pozície v čase formovania československej štátnosti. Nadväzovať je potrebné na silné a historicky nosné podnety. Takýmto 28. október z pohľadu slovenskej interpretácie, zrejme nebol a nie je," uzavrel Doubek.

http://aktualne.centrum.sk/domov/politika/clanek.phtml?id=1167499#anketa-2153

Žádné komentáře
 
V prípade ak sa na stránke nachádzajú články, fotky, ktoré podliehajú autorským právam, prosím, oboznámte ma s tým na adrese modrejsmoula@azet.sk.Autor sa zrieka zodpovednosti za akýkoľvek právny postih z dôvodu obmedzenia a neoprávneného šírenia autorských práv, bez predchádzajúceho upozornenia.Zmyslom tejto stránky nie je protiprávne konanie, stránka slúži výhradne na súkromné účely.