Keď sa narodí láska sme presvedčení, že sme konečne stretli človeka, ktorý pozerá na svet našimi očami. V začiatkoch vzťahu je väčšina z nás presvedčená, že našla svoju identickú polovicu. Smejeme sa spolu na tých istých veciach, dojímajú nás rovnaké filmy a dokonca sa stáva, že v jednom okamihu vyslovujeme tie isté vety.

Opojenie sladkého štádia zamilovanosti však skôr, či neskôr prejde do zabehaných koľají všednej reality. Nie, vôbec to neznamená, že láska stratila na intenzite. Naopak. Vzťah sa kryštalizuje a vy sa spoznávate oveľa bližšie. Je prirodzené, že objavujete nielen veci, ktoré máte spoločné, ale aj tie, ktoré vás odlišujú.

Vadí? Nevadí?

Ak je reč o rozdieloch, musíme jedným dychom hovoriť aj o vzájomnej tolerancii.  Aj medzi rozdielmi však treba rozlišovať. Keď sa nezhodneme v zásadných názoroch na vernosť, manželstvo alebo rodinu je asi najvyšší čas porozmýšľať nad tým, či je človek po našom boku naozaj ten pravý.

Veľmi smutné je aj to, keď si nahovárame, že náš partner sa určite zmení. Pravdepodobnosť, že prestane konečne piť, že sa už nebude obzerať za každou sukňou alebo, že prestane míňať polovicu platu na hracie automaty, je väčšinou veľmi malá. Áno, láska síce dokáže občas zázraky, ale ani ona nie je všemocná. 

Ak však naše rozdiely spočívajú iba v tom, že on nemá rád Pedra Almódovara, moderný balet, alebo trebárs vegetariánsku kuchyňu, samozrejme to neznamená, že sa k sebe nehodíme. Niektoré rozdiely môžu byť dokonca  vítaným korením spoločného života. Naozajstná láska totiž nie je o tom, že sme rovnakí. Skutočná láska spočíva v tom, že sa milujeme aj napriek odlišnostiam.

Vyvarujte sa chýb

Najčastejším hriechom, ktorého sa mnohí dopúšťajú je to, že túžia  partnera silou mocou „preonačiť“ na svoj obraz. Nerobte to. Žiadna zmena, ktorá je „proti srsti“ nerobí vo vzťahu dobrotu. Verte, že aj každá pretvárka len preto, aby sme sa tomu druhému zapáčili, sa skôr, či neskôr ukáže vo svojom pravom svetle. Chybou je aj to, keď na svojho partnera, pre jeho rozdiely, útočíme: „Ako len môžeš takú stupiditu pozerať!“, „Ten hrmot čo počúvaš, to je akože hudba?“, „Preboha, čo to máš na sebe, videl si sa vôbec v zrkadle?!“ Takéto a podobné vety vedia niekedy poriadne zabolieť a väčšinou sú práve ony začiatkom konca...

Tolerujte svoj priestor

Obaja by sme mali urobiť všetko preto, aby sa ten druhý cítil vo vzťahu spokojne, príjemne a šťastne. Aby nebol iba poslušnou bábkou, ktorá sa slepo podriaďuje predstavám svojho partnera, zo strachu, že ho stratí. Aby každý z nás ostal sám sebou. Niekedy stačí možno málo. Ale pravdou je, že láska sa rodí práve z maličkostí, žije z nich a pre ne aj vyhasína...