Vedeli ste, že farba špargle sa vyvíja podľa spôsobu pestovania? Niekedy je biela, inokedy zelená a jej vrcholčeky môžu byť dokonca až fialové. Najnáročnejšie je udržať špargľu bielu, keď sa musí držať v tme, teda pod zemou. To je dôvod, prečo je aj najdrahšia. Zelená špargľa je pestovaná na špeciálnych záhonoch a ožarovaná svetlom tak, aby sa v nej tvorilo zelené farbivo chlorofyl. Fialová špargľa je tá, ktorá vyrastie spod zeme a je vystavená dlhší čas slnku.

Zloženie špargle

Špargľa pozostáva z 95 % z vody a vďaka tomu má len veľmi malý obsah kalórií. Zároveň aj relatívne dlho zostáva v žalúdku, čím sa stáva diétnou potravinou číslo jeden. Naproti tomu obsah vitamínov a minerálov je skutočne bohatý. Vitamín C a E, betakarotén, vitamíny skupiny B, minerálne látky ako kálium, železo, magnézium, kalcium a meď robia zo špargle priam zázrak prírody. Vynikajúci účinok má na zlepšenie funkcie obličiek, pečene a pľúc. Podporuje látkovú výmenu, znižuje cholesterol a pôsobí protizápalovo. To je skutočne dosť na to, aby sme sa snažili počas sezóny, ktorá trvá od apríla až do konca júna, skonzumovať čo najviac tohoto životabudiča.

Správna príprava

Príprava špargle nie je zložitá, len treba vedieť, ako na to. Tesne pred prípravou očistíme zhrubnuté časti cca 2 cm od vrcholčeka smerom nadol a drevnaté konce odstránime. Varíme v malom množstve vody podľa hrúbky a typu - 15 min. (zelená špargľa) až 20 minút (biela špargľa). Vodu, v ktorej sme špargľu varili, môžeme použiť na prípravu omáčky alebo polievky. Treba však myslieť na to, že smotanová omáčka tejto inak naozaj diétnej potravine pridáva na kalóriách. Najlepšie chutí len tak s maslom alebo posypaná syrom.

Zopár tipov a trikov

- Čerstvú špargľu spoznáte podľa toho, že má pevne uzavretú hlavičku, nedá sa ohýbať a nemá nepríjemný zápach.
- Staršiu špargľu odhalíte podľa jej sivastej farby na reze.
- Citrónová šťava zabezpečí, aby špargľa pri varení zostala biela, prípadne svetlozelená alebo fialová.
- Pri teplote 0 °C je možné špargľu skladovať maximálne 1 týždeň.
- Pri skladovaní musíme zabezpečiť chladné, tmavé a vlhké miesto (napríklad v mokrej utierke v chladničke alebo pivnici).
- Zmrazená špargľa vydrží až 9 mesiacov (biela sa nepredvára, len treba odstrániť drevnaté časti).

Zdravá a chutná kapustová zelenina - Vitamínové BOMBY

V záhradke určite pestujete viac druhov tekvíc alebo ich kúpite na trhu. Pôvodne sa k nám dostali zo Strednej a Južnej Ameriky, najviac sa však využívajú v orientálnej a africkej kuchyni.

Bohaté na živiny

Podľa oranžového zafarbenia dužiny môžete odhadnúť množstvo karoténu v tekvici. Čím je dužina tmavšia, tým viac karoténu obsahuje. Tekvice sú zdrojom železa, medi, draslíka a horčíka.

Účinky na trávenie

Dužinu tekvíc tvorí prevažne voda a vláknina, ktoré priaznivo pôsobia na trávenie. Vláknina na seba viaže škodlivé látky z čreva a tie sa spolu s ňou ľahko vylúčia z organizmu. Tekvice zároveň znižujú množstvo tukov v krvi a pôsobia močopudne, preto ich konzumáciu odporúčajú pri ochorení obličiek. 100 g tekvice má len 88 kJ.

Semienka nevyhadzujte!

Po spracovaní dužiny sa zamerajte na semienka, ktoré vám dodajú ešte viac účinných látok. Obsahujú skoro všetky stopové prvky, vitamíny skupiny B, vitamín C, draslík, fosfor, vápnik, železo, zinok a horčík. Môžete si ich opražiť, nasekané pridať do zeleninových šalátov a múčnikov. Na organizmus majú regeneračný a omladzujúci vplyv.

Tekvicová šťava

Rovnako pozitívne na naše telo pôsobí aj pitie šťavy z tekvíc. Podporuje trávenie aj odvodňovanie organizmu. Odporúča sa pri chorobách močových ciest a zápche.

Skladovanie v zime

Ak máte veľkú úrodu tekvíc, dajte si záležať, aby ste ich uskladnili v suchom a chladnom prostredí. Vydržia vám tak až do jari. Počas celej zimy ich môžete pripravovať na sladko aj na slano, dusiť, zavárať alebo plniť a zapekať. Dobrú chuť!

Špenát nám poskytuje prvé jarné vitamíny

V listoch špenátu sa nachádza množstvo dôležitých látok. Sú mimoriadne cenné, najmä na začiatku jari. Organizmus je zoslabený nedostatočným prísunom čerstvej zeleniny, preto sa špenát stáva jednou z prvých zelenín dopestovaných na vlastnej hriadke.

Špenátové listy obsahujú množstvo sacharidov a bielkovín. Z dôležitých vitamínov je to vitamín C (kyselina askorbová), vitamín A - ako karotén a vitamíny skupiny B. Z minerálnych látok sú najviac zastúpené fosfor, draslík a železo. Ďalšími obsahovými látkami sú kyselina listová a chlorofyl. Sekretín špenátu povzbudzuje tvorbu a vylučovanie tráviacich štiav.

Špenát sa vysieva skoro na jar, v polovici marca na zber v máji, alebo v auguste na jesenný zber. Vysiaty v letných mesiacoch by rýchlo vybehol do kvetu. Seje sa do riadkov vzdialených od seba 20 až 25 centimetrov, do hĺbky 2 až 3 centimetre.

Špenát siaty má krátke vegetačné obdobie (30 až 45 dní, okrem zimných mesiacov). Pestuje sa ako predplodina pred plodinami, ktoré sa vysádzajú alebo vysievajú po 15. máji (uhorky, rajčiaky, zeler). Môže sa použiť aj ako následná plodina po všetkých druhoch skorých zelenín pestovaných v prvej trati alebo po strukovinách.

Zber prezimovaného špenátu je aktuálny v apríli. Je to oproti špenátu z jarnej sejby zhruba o 20 dní skôr. Môžu sa zberať jednotlivé dobre vyvinuté listy, ale aj listové ružice s listovými stopkami. Zber sa končí pred vybiehaním rastlín do kvetu. Nemá sa zberať za mokrého alebo horúceho počasia, lebo špenát by sa mohol zapariť a rýchlo zvädnúť.

Konzumnou časťou je prízemná ružica listov. Prevažná časť úrody sa spracúva na mrazený pretlak, ale veľmi chutný je aj v čerstvom stave vo forme rôznych šalátov, či po tepelnej úprave ako prívarok alebo v mäsových roládach. Uplatní sa aj pri výrobe zelených domácich cestovín, pridaním pomletého špenátu alebo pretlaku do cesta.

Jedzte papriku: Má málo kalórií a veľa vitamínov

Ak sa staráte nielen o svoje zdravie, ale aj o ladné krivky, radíme vám pravidelne chrumkať papriku. Preto sa odporúča nakrájať si ju buď do práce, alebo namiesto čipsov k sledovaniu televízie. Má totiž málo kalórií a obsahuje až tretinu dávky balastných látok, ktoré denne potrebujeme na bezproblémové trávenie. Určite viete, že paprika je vynikajúcim zdrojom vitamínu C. Okrem toho obsahuje dostatok draslíka, horčíka a železa.
Pre vysoký obsah vápnika je paprika dobrá aj na vaše kosti a kĺby. Vďaka účinnej látke kapsaicín, ktorú naše chuťové poháriky vnímajú ako viac či menej štipľavú príchuť papriky, sa osvedčila pri zápche a nadúvaní. Skúma sa aj v súvislosti s ničením rakovinotvorných buniek. Túto zdravú pochúťku si môžete pripraviť surovú do šalátu alebo dusenú či grilovanú ako prílohu, alebo ako vegetariánske jedlo. Obľúbená je aj paprika plnená ryžou.